Pozostatky slovanského hradiska sa nachádzali na jednom z výbežkov Devínskej Kobyly, smerujúcom k rieke Morave (oproti Hradu Devín). Dole na brehu rieky Moravy sa nachádzalo hradisko „Lom” a vyššie na svahu ležalo druhé hradisko „Na pieskoch”. Hradisko „Na pieskoch” je známe ako jedno z prvých slovanských hradísk a malo podobu ľadviny. 

V rokoch 1926 – 1933 odkryl J. Eisner slovansko-avarské pohrebisko z obdobia Samovej ríše. Preskúmaných bolo 883 hrobov, z toho 27 žiarových. Našli sa hroby bohatých jazdcov s výzbrojou, s konskými postrojmi a s vedierkami s kovovými obručami. Pochované ženy boli zdobené náušnicami a záušnicami. Najviac sa našlo hlinených nádob vytáčaných na kruhu, ale i primitívnych, zhotovených bez hrnčiarskeho kruhu. 

Je chatová osada ležiaca severne od Devínskej Novej Vsi. Rozprestiera sa na v katastri Devínska Nová Ves, Záhorská Bystrica a  Mást. Je najzápadnejším a súčasne najsevernejším bodom Bratislavy. Jej okrajom prechádza cyklistický chodník, vedúci povodím rieky Morava s unikátnou flórou a faunou. Turisti sa môžu občerstviť v miestnom bufete, zakúpiť si čerstvé čučoriedky z miestnej farmy, poprípade si objednať splavovanie rieky Moravy.

V zaplavovanom území okolo rieky Moravy môžeme obdivovať zvyšky pôvodných lužných lesov, mŕtve ramená a  najväčší komplex vlhkých lúk v strednej Európe. Územie si zachovalo svoj prirodzený ráz najmä vďaka dlhoročnému zákazu vstupu (Železná opona) v  minulosti. Nivou rieky Moravy, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, vedie najdlhší náučný chodník na Slovensku.

Náučná prírodná lokalita sa nachádza na severnom svahu Devínskej Kobyly nad sídliskom Podhorské. Sú tu vysadené pôvodné druhy stromov a  kríkov, ktoré rastú na Devínskej Kobyle, pri každom druhu dreviny je osadená informačná tabuľa.

Cyklomost Slobody je most vedúci ponad rieku Morava. Spája jej slovenský a rakúsky breh a vytvára tak prepojenie už existujúcich cyklotrás. Most vznikol na trase pôvodného mosta vybudovaného z roku 1771 za čias vlády Márie Terézie. Bol otvorený  22. septembra 2012.

Bunkre, nachádzajúce sa na území Devínskej Novej Vsi, sa začali stavať v tridsiatych rokoch 20. storočia. Boli postavené ako súčasť plánovanej obrannej línie postavenej na hranici medzi Rakúskom a Československom. V roku 1938 bolo na území Československa vybudovaných spolu 5832 takýchto bunkrov, pričom cena jedného bunkru v tom čase bola 60 tis. Kčs. Československá armáda však bunkre nikdy nepoužila, lebo vojna sa už vtedy viedla pohyblivým systémom za pomoci tankov.  Dodnes ich zostalo zachovaných celkovo jedenásť.

Dominantou, ktorá patrí v tejto lokalite k prírodným fenoménom je masív Devínskej Kobyly. Pomenovanie dostal už v dávnej minulosti, keď boli jeho svahy  spásané a kosené a pripomínali tak ľuďom z diaľky chrbát “kobyly”. Po výstupe na Devínsku Kobylu sa pred vami otvorí jedinečný svet prírody jeho fauny a flóry, ale aj jej neživej zložky, napríklad jaskyne vo vápencoch, pieskový odkryv, úvaliny a erózne ryhy. Najzaujímavejšou časťou Devínskej Kobyly je pieskový odkryv Sandberg